V rozhovore som mal možnosť diskutovať so starokatolíckym kňazom a publicistom Ľubomírom Jaškom, bývalým rímskokatolíckym kňazom a odborníkom na teológiu a publicistiku. Rozprávali sme sa o vzťahu cirkvi a politiky, o postojoch Konferencie biskupov Slovenska k definícii pohlaví v ústave, o právach menšín a mladých ľudí v kontexte kresťanskej viery. Jaško zdôraznil potrebu autentickej viery, súcitu a spravodlivosti, pričom varoval pred politizovaným výkladom kresťanských hodnôt.



KBS vydala stanovisko, ktoré podporuje definíciu len dvoch pohlaví v ústave. Neprekáža Vám, že cirkev sa týmto spôsobom aktívne mieša do politického rozhodovania?

Vyjadrenie radosti z výsledku parlamentného hlasovania mi až tak nevadí. Viac mi prekážala konkrétna angažovanosť arcibiskupa Bobera v napätom čase krátko pred hlasovaním. To považujem za zneužitie istého druhu moci, ktorá má posvätný charakter, ale v konečnom dôsledku sa zmení na nástroj politického vplyvu.

Ako sa podľa Vás zlučuje poslanie cirkvi – byť duchovnou autoritou – s tým, že ovplyvňuje zákony, ktoré môžu marginalizovať ľudí?

V tejto súvislosti je najväčším problémom ako je interpretované jadro kresťanskej viery. Rímsko-katolícka cirkev – a jej slovenská verzia ešte viac – vsadila na inštitucionálne presadzovanie tzv. kresťanských hodnôt. To predsa nie je také prosté. Biblické posolstvo má iný charakter. Spolitizované kresťanstvo spojené s konzervativizmom nemôže byť jedinou
interpretáciou Kristovej zvesti, ktorá je definovaná predovšetkým súcitom, milosrdenstvom, veľkorysosťou a záujmom o konkrétneho človeka.

Mnohí hovoria, že KBS svojím postojom prakticky vylučuje transrodových a nebinárnych ľudí zo spoločnosti. Čo na to odpovedáte?

Biskupi sa k takému čosi určite hlásiť nebudú. Vysvetľujú to úplne inak. Skončia pri tom, že nikým nepohŕdajú, len bránia hodnoty a pohľad na človeka. To je absurdné. Ak niekoho rešpektujem a akceptujem, nemôžem ho brať vážne len teoreticky, bez praktických dosahov.

Neprekáža Vám, že takéto kroky môžu vyvolať napätie medzi cirkvou a mladými ľuďmi, ktorí sa od tradičných postojov odkláňajú?

Toto napätie už určite existuje. Záchranou je asi to, že mnohí mladí katolíci zažívajú aj cirkevné spoločenstvo našťastie v inej podobe – v živých malých spoločenstvách, vedených nezriedka aj otvorenými a prívetivými duchovnými.

Nie je rizikom, že cirkev sa stáva politickým nástrojom a nie len duchovnou inštitúciou?

Toto pokušenie je staré. Na doplnenie treba povedať, že všetko je trochu alebo viac politika. Aj duchovný a mravný postoj môže mať politické konzekvencie. Dôležité je, aby sa cirkev postavila k týmto výzvam komplexne. NEch je prorockým hlasom voči spoločenským problémom – spoľahlivým, vážnym a vždy, nielen keď ide o témy, kde zaznie čosi zo slov sex, pohlavie a pod.

KBS často hovorí o ochrane tradičných hodnôt. Ako sa podľa Vás líši obhajoba hodnôt od obmedzovania práv menšín?

Najtradičnejšími hodnotami je spravodlivosť a dobro. Treba rozlišovať historicky podmienené prístupy od toho, čo je základom. Väčšiny sa nemajú čo báť svojho postavenia, ak to majú usporiadané rozumne. Môžu si dovoliť veľkorysosť voči tým, ktorých je málo. Menšinovosť nie je hriech, ale životná pozícia. Netreba s ňou bojovať, ale pomôcť tomu, aby ľudia v nej žili šťastné životy.

Mnohí ľudia sa obávajú, že takéto zákony môžu legitimizovať diskrimináciu. Ako sa k tomu cirkev stavia?

Na toto dá odpoveď budúcnosť. Prinesie situácie, keď sa budú musieť cirkevní predstavitelia konfrontovať s novými situáciami a rizikami. Potom uvidíme, aké boli ich úmysly. A tiež sa uvidí, či boli naivní alebo realistickí.

Ako odpovedáte ľuďom, ktorí tvrdia, že cirkev používa náboženstvo ako zámienku pre politické vplyvy?

Nevidím to až tak tragicky. Skôr vnímam neschopnosť cirkevných lídrov chápať realitu, praktický život ľudí a komplexnosť života. Majú aj dobré úmysly, len nedomýšľajú širšie súvislosti. Mali by brať menej vážne svoju inštitúciu a viac sa vrhnúť do života. Chce to kúsok osobnej odvahy, správnej “drzosti” a dospelosti. Nech nie sú ako malé deti hovoriace vážnym, patetickým a umelým jazykom.

Aký odkaz by ste poslali tým, ktorí cítia, že cirkev svojimi stanoviskami ohrozuje ich práva a dôstojnosť?

Nech hľadajú alternatívy. Nech sa neboja autentickej viery a svojho svedomia, ktoré ich môže postaviť aj do konfliktu s náboženskou inštitúciou. NEch nezakladajú svoju veľkosť na cirkevnom schválení. Nech konajú s citom a rozhľadene. Ak niekto ohrozuje ich dôstojnosť, nech majú navrch kvalitou svojho premýšľania a viery.