Napriek tomu, že počet ľudí, ktorí sa hlásia k náboženstvu, postupne klesá, vo verejnej diskusii a politike stále rastie vplyv konzervatívnych názorov a cirkevných hodnôt. Tento paradox formuje slovenskú spoločnosť a ovplyvňuje dôležité rozhodnutia o právach, rodinnej politike či sekulárnych princípoch štátu.

Podľa sčítania rímskokatolícke vyznanie na Slovensku stále ostáva najrozšírenejšie, ale jeho podiel klesol z približne 62 % na 55,8 % populácie. Počet ľudí bez náboženského vyznania stúpol na takmer 24 % obyvateľov. 

Náboženská mapa Slovenska – pokles veriacich a rast sekularizácie

Slovensko patrí medzi krajiny, kde sa väčšina obyvateľov oficiálne hlási k náboženstvu, no najnovšie údaje ukazujú jasný trend poklesu veriacich a rastu sekularizácie. Počet katolíkov medzi poslednými dvoma sčítaniami klesol o viac než 300 000 ľudí, čo je významný pokles v tradične najrozšírenejšej cirkvi v krajine. Zároveň sa výrazne zvyšuje počet ľudí, ktorí sa k žiadnej cirkvi neprihlásili – dnes je ich takmer 1,3 milióna, čo predstavuje viac než pätinu obyvateľov.

Táto zmena však nemusí znamenať okamžitý úpadok morálnych hodnôt. Skôr odráža rastúcu sekularizáciu a individuálne vnímanie viery v modernej spoločnosti. Ľudia čoraz viac pristupujú k náboženstvu osobne a flexibilne, často sa neprikláňajú k formálnym náboženským praktikám, no ich hodnoty a životné postoje môžu byť stále ovplyvnené tradíciami a kultúrnym kontextom.

Tento trend má zároveň významný dopad na politický a verejný život, pretože klesajúca návštevnosť kostolov a formálna príslušnosť k cirkvi neznamená automaticky zníženie konzervatívnych hodnotových rámcov, ktoré sa prenášajú do legislatívy a diskusie o etike, rodine či spoločenských normách. Slovensko tak prechádza obdobím, kedy sa sekularizácia osobného života stretáva s trvalým vplyvom tradičných hodnôt vo verejnej a politickej sfére.

Konzervatívne hodnoty v politike napriek sekularizácii verejnosti

Nárast počtu ľudí, ktorí sa oficiálne neprihlasujú k žiadnej cirkvi, neznamená automaticky oslabenie konzervatívnych politických postojov. Paradoxne, politické strany s konzervatívnym programom a témami, ktoré tradične presadzuje cirkev, dokážu získať podporu aj medzi tými, ktorí sa náboženstvu formálne nevenujú. Hodnoty týkajúce sa spoločenského poriadku, rodiny či etických otázok prenikajú do verejného diskurzu a ovplyvňujú politické rozhodnutia, aj keď samotná návšteva bohoslužieb alebo formálna príslušnosť k cirkvi klesá.

Ukazuje sa, že ľudia nemusia pravidelne navštevovať kostol, aby prijali konzervatívne hodnoty, ktoré cirkev a politické hnutia prezentujú vo verejnom priestore. Tieto hodnoty sa často stávajú súčasťou verejnej debaty, legislatívy a mediálnych diskusií, a tým udržiavajú silný vplyv konzervatívnej ideológie, aj keď samotná náboženská príslušnosť klesá.

Prečo konzervatívne témy dominujú verejnému diskurzu?

Konzervatívne témy dominujú verejnému diskurzu na Slovensku z niekoľkých dôvodov. Po posledných voľbách sa v parlamente objavili politici s konzervatívnym programom, ktorí sa snažia presadzovať legislatívu odrážajúcu tradičné hodnoty, najmä v oblasti rodiny alebo práv jednotlivcov. Podľa správy BTI 2024 zostáva cirkev významným aktérom v politike, a niektoré návrhy zákonov jasne odrážajú konzervatívnu ideológiu a hodnoty, ktoré cirkev dlhodobo presadzuje. Diskusie o reprodukčných právach, rodičovstve či rodinnej politike sa často prelínajú s hodnotami podporovanými náboženskými skupinami, čo spôsobuje, že aj sekulárnejšie orientovaní občania tieto otázky vnímajú z konzervatívnej perspektívy. Okrem toho médiá pravidelne citujú výroky cirkevných predstaviteľov pri komentovaní etických a morálnych otázok, čím sa tieto hodnoty dostávajú do verejnej mienky a ovplyvňujú diskusiu aj medzi ľuďmi, ktorí sa oficiálne k žiadnej cirkvi neprihlasujú. Hoci sa vzťah cirkvi a štátu postupne mení, diskurz okolo etických otázok zostáva stále silne formovaný tradičnými hodnotami, čo vysvetľuje, prečo konzervatívne témy dominujú verejnej debate.

Dôsledky rastúceho konzervatívneho vplyvu sú najviac viditeľné pri mladšej generácii voličov. Zatiaľ čo staršie generácie často prijímajú náboženské hodnoty ako prirodzenú súčasť života, mladí ľudia sa častejšie identifikujú so sekulárnym svetovým názorom a menej sa viažu na tradičné náboženské praktiky. Napriek tomu však môžu byť politicky ovplyvnení konzervatívnym diskurzom prostredníctvom sociálnych médií, politických kampaní či školských diskusií. Tento trend môže viesť k postupnej polarizácii postojov medzi generáciami: mladí inklinujú k liberálnejším hodnotám, zatiaľ čo konzervatívne hodnoty a ideológie stále silno rezonujú v politike a verejnej diskusii.

Celkový obraz poklesu náboženského vyznania spojený s rastúcim konzervatívnym vplyvom ukazuje zložitosť vzťahu medzi vierou, identitou a politickými preferenciami na Slovensku. Krajina tak stojí pred otázkou, ako vyvážiť sekulárne hodnoty s tradičnými konzervatívnymi postojmi, ako zabezpečiť, aby politika zohľadňovala pluralitu názorov, a ako viesť otvorenú verejnú diskusiu o tom, akú spoločnosť chcú jej obyvatelia budovať v budúcnosti. Tento paradox moderného Slovenska ukazuje, že hoci formálna príslušnosť k náboženstvu klesá, hodnotový vplyv cirkvi a konzervatívnych tém zostáva stále významný.