Pápež Lev XIV. ostro pomenoval jedno z najhlbších zlyhaní Cirkvi v súvislosti so sexuálnym zneužívaním: neprijatie a nevypočutie obetí. Aj keď táto téma nebola hlavnou náplňou mimoriadneho konzistória kardinálov v Ríme 7. – 8. januára, pápež ju vo svojich záverečných slovách označil za „škandál“, ktorý často spôsobuje obetiam ešte väčšiu bolesť než samotné zneužívanie.

„Dvere Cirkvi boli zatvorené a obete neboli prijaté,“ povedal Lev XIV. kardinálom. Záverečné poznámky zverejnil Vatikán 10. januára a medzi obeťami sexuálneho zneužívania vyvolali výraznú odozvu.

Pápež zdôraznil, že kríza spôsobená sexuálnym zneužívaním zostáva „skutočnou ranou v živote Cirkvi na mnohých miestach sveta“. Aj keď nešlo o osobitný bod rokovania, považoval za nevyhnutné túto tému pomenovať. „Nemôžeme zatvárať oči ani srdcia pred tými, ktorí hľadajú rozhovor,“ povedal.

Lev XIV. upozornil, že bolesť obetí sa často znásobila práve vtedy, keď neboli prijaté, vypočuté a sprevádzané pastiermi Cirkvi. „Zneužívanie spôsobuje hlbokú ranu, ktorá môže trvať celý život. No škandálom v Cirkvi je často to, že dvere zostali zatvorené a obete neboli prijaté,“ zdôraznil.

Pápež spomenul aj osobné svedectvo jednej z obetí, ktorá mu povedala, že najväčšou bolesťou pre ňu nebolo len zneužívanie, ale fakt, že ju „žiadny biskup nechcel vypočuť“. „Počúvanie je zásadne dôležité,“ dodal.

Na význam týchto slov upozorňujú aj zástupcovia iniciatív pomáhajúcich obetiam. Antonia Sobocki z iniciatívy LOUDFence v Spojenom kráľovstve ocenila, že pápež kladie dôraz na počúvanie ako na prvý krok uzdravenia. Podľa nej nejde len o získavanie informácií, ale o potvrdenie ľudskej dôstojnosti obete. „Mnohí preživší hovoria, že zneužívanie má dve fázy: samotný čin a potom spôsob, akým sú s nimi zaobchádzané, keď sa pravda dostane na povrch,“ uviedla.

Podobnú skúsenosť opisuje aj Robert Fidura, obeť klerického sexuálneho zneužívania v Poľsku. Ten priznal, že ho upokojilo, keď pápež túto tému na konzistóriu otvoril. „Po dôraze na právne aspekty, ktoré zdôrazňovali jeho predchodcovia, Lev XIV. upozorňuje na rovnako dôležitý ľudský a pastoračný rozmer,“ povedal.

Fidura kritizoval byrokratický prístup Cirkvi a dlhé, neprehľadné postupy. „Cirkev nie je úrad plný byrokratov. Je to spoločenstvo bratov a sestier vo viere. Mnohí preživší hovoria, že horšie než samotné zneužívanie bolo ignorovanie a odmietanie zo strany hierarchie,“ dodal.

Zakladateľka služby Spirit Fire Teresa Pitt Greenová upozorňuje, že mlčanie a chladné prijatie nezažívajú obete len zo strany biskupov, ale aj kňazov a laických služieb. Podľa nej v niektorých prostrediach pretrváva odpor voči otvoreným rozhovorom o zneužívaní a voči hraniciam, ktoré si ich riešenie vyžaduje.

Sobocki je presvedčená, že Cirkev sa nemôže uzdraviť bez „radikálneho, nezištného a hlbokého počúvania“. Ak by každý biskup či kardinál osobne sprevádzal aspoň jednu obeť, podľa nej by to zmenilo nielen život obete, ale aj samotných pastierov Cirkvi.

Pápež František často prirovnával Cirkev k poľnej nemocnici. Ako dodáva Sobocki, „počúvanie je prvým liekom, ktorý môže začať liečiť rany“. Slová pápeža Leva XIV. tak pre mnohých predstavujú nielen kritiku minulých zlyhaní, ale aj nádej, že Cirkev sa môže učiť byť miestom, kde sú zranení skutočne prijatí a vypočutí.