Pápež Lev XIV. vyzval Dikastérium pre náuku viery, aby pri rozhodovaní v prípadoch sexuálneho zneužívania duchovnými dôsledne chránilo pravdu, spravodlivosť a kresťanskú lásku. Tým potvrdil vyvážený prístup Vatikánu k riešeniu škandálu, ktorý vážne poškodil dôveryhodnosť Katolíckej cirkvi na celom svete.

Prvý americký pápež v dejinách venoval problematike zneužívania len malú časť svojho prejavu, ktorý adresoval členom Dikastéria pre náuku viery – vatikánskeho úradu, ktorý dohliada na katolícku doktrínu, ale zároveň spracúva prípady zneužívania duchovných na celom svete.

To, čo Lev nepovedal, bolo takmer dôležitejšie než to, čo povedal: vo svojom prejave nespomenul obete, čo naznačuje, že verí, že Dikastérium by malo fungovať takmer výlučne ako cirkevný tribunál, a nie ako pastoračný úrad.

Ďalší vatikánsky úrad, Pápežská komisia pre ochranu maloletých, sa stala hlavným bodom kontaktu pre preživších obete zneužívania. Pápež František túto komisiu začlenil pod Dikastérium pre náuku viery, no Lev sa zdá byť odhodlaný udržať oba úrady funkčne oddelené. Nikto z komisie pre preživších sa nezúčastnil štvrtkovej audiencie.

Lev povedal biskupom a kardinálom, členom Dikastéria pre náuku viery, že by mali prijímať a sprevádzať náboženských predstavených, ktorí sú podľa kánonického práva Cirkvi zodpovední za vyšetrovanie a sankcionovanie kňazov, ktorí zneužívajú alebo obťažujú mladistvých.

„Ide o veľmi citlivú oblasť služby, v ktorej je nevyhnutné zabezpečiť, aby sa vždy dodržiavali a rešpektovali požiadavky spravodlivosti, pravdy a lásky,“ povedal Lev.

Dve desaťročia po tom, čo v jeho rodných Spojených štátoch vypukol škandál so zneužívaním, Lev naznačil všeobecne opatrný prístup k riešeniu prípadov zneužívania. Trval na tom, že cirkevní predstavitelia musia lepšie počúvať obete, no zároveň vyjadril obavu, aby boli lepšie chránené práva kňazov.

Počas nedávneho uzavretého stretnutia s kardinálmi z celého sveta Lev povedal, že kríza so zneužívaním zďaleka nie je zažehnaná a že cirkevní predstavitelia musia robiť viac, aby skutočne a aktívne počúvali obete a sprevádzali ich.

„Nemôžeme zatvárať oči ani srdcia,“ povedal Lev kardinálom 8. januára. „Bolesť obetí bola často väčšia, pretože sa necítili prijaté ani vypočuté.“

Stretnutie so svetskými členmi Kongregácie Legión Krista

Možno náhodou, Lev po štvrtkovej audiencii v Dikastériu pre náuku viery pokračoval do samostatného stretnutia s zasvätenými členmi Regnum Christi, svetskej vetvy rehole Legión Krista.

Legión so sídlom v Mexiku zostáva najvýraznejším prípadom sexuálneho zneužívania kňazmi a jeho krytia v Katolíckej cirkvi počas 20. storočia: Vatikán v roku 2006 uložil jeho zakladateľovi, kňazovi Marciálovi Macielovi, doživotné obdobie pokánia a modlitby, ale až potom, čo ignoroval päť desaťročí dôveryhodných správ, že Maciel bol pedofil, podvodník, narkoman a náboženský klamár.

Lev sa stretol s členmi Regnum Christi, ktorí majú v Ríme všeobecné zhromaždenie. Legión tiež koná svoje šesťročné zhromaždenie na voľbu nového vedenia, no nie je známe, či sa Lev stretne aj s kňazmi Legiónu.

Lev v svojom prejave k Regnum Christi nespomenul Legión ani zakladateľa oboch hnutí, Maciela, ktorý zomrel v roku 2008. Naznačil však, že reforma uvalená Vatikánom v roku 2010 po odhalení Macielových zločinov je stále rozpracovaná. Poznamenal, že Regnum Christi stále potrebuje lepšie definovať svoje jedinečné duchovné inšpirácie, známe v cirkevných termínoch ako charizma, ktorá odôvodňuje jeho existenciu, a nájsť nové štýly riadenia.

Vatikánske vyšetrovanie Legiónu a Regnum Christi identifikovalo hlboké problémy v organizácii pripomínajúcej kult, vrátane zneužívania autority a spôsobu, akým ju vykonávali predstavení, čo podľa vyšetrovania vyžadovalo proces „očistenia“.

„Skutočne evanjelické vedenie je okrem toho vždy orientované na službu: podporuje, sprevádza a pomáha každému členovi, aby sa každý deň stal viac podobným Spasiteľovi,“ povedal Lev.

„Nemali by ste sa báť skúšať nové modely riadenia; práve naopak, je dobré mať na pamäti, že spoločné hľadanie vlastného štýlu vykonávania autority otvára cesty, ktoré nielen obohacujú spoločenstvá a ich jednotlivých členov, ale aj posilňujú pocit spolupatričnosti a zapojenia do spoločnej misie.“