Adam Konkol je slovenský kňaz, ktorý sa verejne vyjadruje k otázkam viery, spoločenských hodnôt a budúcnosti mladej generácie. Vo svojich rozhovoroch a verejných vystúpeniach zdôrazňuje potrebu slušných a autentických vzorov a hodnoty ako rodina, pravda, dobro a viera.

S Adamom Konkolom sme sa rozprávali o:

• polarizácii spoločnosti a jej vplyve na mladých;
• dôvodoch, prečo mladí odchádzajú zo Slovenska;
• význame rodiny, vzorov a viery pri formovaní hodnôt;
• potrebe angažovanosti, osobného nasadenia a zodpovednosti;
• tom, čo mladým pomáha veriť v dobro a nádej na lepšiu budúcnosť.

Ako by ste opísali súčasnú spoločenskú atmosféru na Slovensku a ako ju podľa vás prežívajú mladí ľudia?

Súčasná atmosféra je naozaj zaujímavá. Ľudia, ktorí sú mediálne viditeľní, sú dvojtvárni, sebeckí, klamú a šíria nepokoj, neistotu alebo lacný humor. Chýba nám slušnosť, pokora a dobroprajnosť. Ľudia sú znechutení, unavení. Chýba nám nádej. Mnohí ľudia vnútorne rezignovali, mnohí si žijú na svojom „piesočku“ – starajú sa len o seba.

Chýbajú nám osobnosti, ktoré by ukázali, kadiaľ máme vykročiť, aby sme vyšli z otroctva do zasľúbenej zeme, ktorou je Slovensko – slušné, pracovité, dobroprajné a veriace. Mladí potrebujú vidieť slušných ľudí, ktorí pracujú a budujú nielen svoj život, ale zlepšujú aj životy druhých. Mladý človek ešte nesie v sebe oheň, ktorý chce zmeniť a zlepšiť svet. Preto potrebujeme vidieť dobrých a slušných ľudí aj na Slovensku v každej oblasti – inak mladí odídu do zahraničia.

Slovensko je často označované za polarizovanú krajinu. Vnímajú túto rozdelenosť mladí intenzívnejšie než staršie generácie?

Myslím si, že medzi mladšou a staršou generáciou vždy existovala určitá polarizácia. Mladí zmýšľajú ináč ako starší ľudia. Už nebudú voliť staré smery a nebudú počúvať starý hlas. Túžia po niečom novom, po niečom, čo napreduje. Musia si však voliť múdro – s hodnotami, ktoré sú overené rokmi. Nenechajte sa oklamať, inak mladí na to doplatia a budú musieť znášať následky.

Voľme si múdro – rodina, dobro spoločnosti, život, pravda, viera – to sú cesty, ktoré sú overené časom a budujú každú spoločnosť.

Čo podľa vás formuje hodnoty dnešných mladých Slovákov viac – rodina, škola, sociálne siete alebo spoločenská klíma?

Rodina je základ. Tam sa formuje myseľ, srdce, duch aj charakter. No pozrime sa na mnohé rodiny – sú rozpadnuté, poznačené krízami a prechádzajú ťažkosťami. Ako to ovplyvní dieťa, ktoré v takejto rodine vyrastá? Často sa začne formovať partiou – kamarátmi. A ak ich nemá, má mobil. Sociálne siete potom formujú človeka podľa toho, aký je a čo vyhľadáva. Algoritmy nám podsúvajú to, čo chceme vidieť.

Formácia jednotlivca je tak často oslabená. Buďme preto múdri a predvídaví – vzdelávajme sa, zaujímajme sa jeden o druhého, budujme zdravé rodinné vzťahy a formujme sa navzájom. Komunikujme, rozprávajme sa, budujme spoločnosť dialógu v rodine, v škole aj v celej spoločnosti. Bez komunikácie dopadneme zle – a vždy na to niekto doplatí.

Vidíte u mladých skôr občiansku angažovanosť, alebo rezignáciu na verejné dianie? Čo to ovplyvňuje?

Niektorí mladí sa angažujú – sú to tí, ktorým záleží na spoločnosti a na dobre druhých. Pýtajú sa, hľadajú riešenia, ponúkajú sa do služby spoločnosti aj Cirkvi. Potom sú tu aj takí, ktorí veľa komentujú, no pre skutočný pokrok neurobia nič. A som si istý, že sú medzi nimi aj sklamaní mladí, ktorí už len ťažko veria, že môže byť lepšie.

Čo to ovplyvňuje? Naša viera. Ak neverím, že bude dobre, skončil som – budem len frflať, nezaujímať sa, komentovať. Myslím teraz vieru v dobro, v lepší zajtrajšok, vieru vo víťazstvo dobra nad zlom. Ak človek takúto vieru nemá, nevyhrá zápas, nespraví skúšku, nepustí sa do boja.

Otázka teda znie: Majú dnes mladí vieru v dobro?

Mnohí mladí odchádzajú zo Slovenska. Je to najmä otázka ekonomiky, alebo aj pocitu, že tu nevidia perspektívu a stabilitu?

V súčasnej vláde a politickej situácii sa im ani nedivím. Ekonomicky ideme dole, budúcnosť je neistá, priam až skeptická. Založiť si rodinu, postaviť dom či kúpiť byt je dnes pre mnohých luxusom alebo formou otroctva v podobe hypotéky na 30 či 40 rokov. Kto by chcel žiť v takej situácii? Ak si to niekto môže dovoliť, je to v poriadku. Ale ak je to len dlhodobé zadlženie bez istoty, je to otázne.

Potrebujeme osobnosti v politickom a verejnom živote, ktorým bude skutočne záležať na dobre ľudí a celej spoločnosti, a nie predovšetkým na vlastnom prospechu.

Ako vplýva napätie vo verejnom priestore (politické konflikty, vojna, krízy) na psychiku a vnútornú istotu mladej generácie?

Mladí tieto veci vnímajú. Prichádza neistota, znechutenie, obavy či strach z budúcnosti. Mnohí mladí však stále veria v lepší zajtrajšok. Záleží im na Slovensku, na dobre našej vlasti a práve to je našou nádejou.

Myslíte si, že mladí dnes viac hľadajú slobodu alebo istotu? Dá sa medzi týmito dvoma pólmi nájsť rovnováha?

Sloboda urobiť to, čo vnímam ako dobré, mi prináša aj neistotu – ako v danej veci dopadnem. Napriek tomu treba v tejto slobode vykročiť. Voľ si vždy slobodne a voľ si dobro. Dobro je istotou, ktorá nás podrží.

Niekedy si v slobode volíme aj zlo – všetci to poznáme. Potom prichádzajú následky, ktoré musíme zniesť. Žijeme v slobode, preto si voľme dobro a to, čo je správne. To bude našou istotou, že ideme správnym smerom.

Akú úlohu má podľa vás Cirkev a kresťanské spoločenstvá pri formovaní mladých v súčasnom slovenskom kontexte?

Mladí vnímajú autentickosť a pravdu. Toto im ako Cirkev ponúkame v osobe Ježiša Krista. Je to zároveň pozvanie pre nás – kňazov a celú Cirkev – byť autentickí a pravdiví. No nezabúdajme na milosrdenstvo. Bez neho sme všetci stratení.

Páči sa mi príklad života sv. Augustín. Prešiel si v živote všeličím a napokon sa stal biskupom a svätcom. V dnešnej dobe by to možno „nedotiahol“ ani na hlavného miništranta. Je rozdiel zhrešiť, pochybiť a potom sa postaviť, alebo ostať v hriechu a chybiť stále.

Potrebujeme byť autentickí, pravdiví a milosrdní – no zároveň nesmieme tolerovať hriech. Ak takíto ľudia budú v Cirkvi aj v spoločnosti, bude sa nám žiť lepšie a budeme môcť napredovať vo všetkých oblastiach života.

V čom sa podľa vás líši pohľad mladých na Slovensko od pohľadu ich rodičovskej generácie?

Naši rodičia zažili komunizmus. Mnohí mladí nie – žijú v slobode. A to je veľký rozdiel, ktorý formoval našich rodičov aj nás. Úplne inak vnímame slobodu slova, slobodu konania, pohľad na vieru i spôsob života.

Máme internet, cestujeme po svete, spoznávame iné kultúry. Tieto možnosti výrazne ovplyvňujú naše názory. Preto sa potrebujeme navzájom počúvať a – ako stále hovorím – hľadať pravdu a dobro.

Myslím si, že keby sme sa začali úprimne rozprávať a naozaj sa počúvať, možno by sme sa čudovali, v koľkých veciach sa vlastne zhodujeme.

Má dnešná mladá generácia dostatok pozitívnych vzorov vo verejnom priestore? Ak nie, kde ich môže hľadať?

Máme tu dobré osobnosti, no zlo je niekedy hlučnejšie ako dobro a médiá často prinášajú najmä negatívne správy, kauzy či tragédie. Treba o tom hovoriť – som za. No niekedy by bolo potrebné ponúknuť aj pohľad dobrej a kompetentnej osobnosti, ktorá by ukázala, ako sa na daný problém dá pozrieť a aké riešenia existujú.

Médiá formujú spoločnosť. Vy oslovujete ľudí – a akých ľudí sa pýtate, také odpovede dostanete. Potrebujeme preto v médiách viac dobrých, kvalitných a pracovitých ľudí – politikov, biskupov aj odborníkov z rôznych oblastí.

Čo by mohlo mladých viac motivovať zostať, budovať a angažovať sa doma, na Slovensku?

Pre mňa je osobnou motiváciou Ježiš Kristus. Bol dobrý, pomáhal, zaujímal sa o ľudí, miloval. Každý si musí nájsť svoju motiváciu – a tá ho potom ženie vpred. Ak je tvojou motiváciou moc, sláva či peniaze, budeš hľadať práve to. Ak je ňou dobro, láska, pomoc a služba, budeš tieto hodnoty vyhľadávať a odovzdávať ďalej.

Život je viac než len peniaze, moc a sláva. Potrebujeme to znovu objaviť a šíriť. Myslím si, že človek postupne, ako dozrieva, spoznáva, čo je dobré a čo je ešte lepšie.

Mladým by som povedal: hľadajte vznešené ciele a uskutočňujte ich. Doba je náročná, no práve viera – to, v čo veríme – nás nesie vpred aj v ťažkých chvíľach. Prajem mnohým, aby ich viera bola osobná, kristologická, ak je to možné. Ja som v Ježišovi spoznal cestu, pravdu a život. Kto hľadá, ten nájde.

Ak by ste mali pomenovať jednu výzvu a jednu nádej pre Slovensko v súvislosti s mladou generáciou, čo by to bolo?

Výzva znie: byť dobrými ľuďmi – a pre veriacich svätými. Nádej spočíva v tom, že sa to môže uskutočniť. Dobrí ľudia prinášajú dobro do všetkých oblastí života. Zlý človek prináša zlo. Ako sa píše vo Svätom písme – kto aký je, také prináša ovocie.

Prial by som si, aby sme ako dobrí ľudia urobili našu krajinu dobrou pre život vo všetkých oblastiach – v politike, kultúre, vede aj vo viere. Ako by sa nám žilo na Slovensku, keby bol každý človek tým najlepším, akým môže byť? Najlepší politik, umelec, učiteľ, kňaz, rodič či študent? Ako by vyzeralo prostredie, kde takíto ľudia žijú a pracujú?

Odpoveď poznáme. Majme teda vieru a silu byť dobrými ľuďmi – a ak sme veriaci, buďme svätými.