Predseda Rady Cirkev bratská v Slovenskej republike Milan Mitana odmietol pozvanie na stretnutie s ministerkou kultúry ako tiché, no jasné gesto solidarity s odvolanými pracovníkmi kultúrnych inštitúcií. V rozhovore vysvetľuje, prečo považuje dianie v rezorte kultúry za alarmujúce, prečo vníma zásahy ministerstva ako systematický rozklad odborných inštitúcií a akú úlohu má podľa neho zohrávať svedomie cirkevných predstaviteľov v čase spoločenského napätia. Hovorí aj o hraniciach opatrnosti cirkví, o zodpovednosti voči veriacim a o tom, prečo by cirkev mala zostať „soľou zeme“ aj v politicky citlivých témach.

S Milanom Mitanom, predsedom Rady Cirkvi bratskej v SR, sme sa rozprávali:

• o dôvodoch, prečo odmietol pozvanie na stretnutie s ministerkou kultúry
• o situácii v rezorte kultúry a odvolávaní odborníkov z kultúrnych inštitúcií
• o tom, prečo vníma dnešné dianie ako systematický rozklad kultúrnych inštitúcií
• o úlohe svedomia cirkevných predstaviteľov pri hodnotení spoločenských a politických rozhodnutí
• o tom, či cirkvi na Slovensku reagujú dostatočne jasne na aktuálne spoločenské dianie
• o zodpovednosti cirkvi hovoriť nahlas pri zneužívaní moci a strate morálnych hraníc

Vo svojom liste uvádzate, že neprijatie pozvania je „tichým spôsobom“ vyjadrenia spolupatričnosti s odvolanými pracovníkmi kultúrnych inštitúcií. Prečo ste považovali za dôležité zaujať práve takýto verejný postoj?

Situácia v rezorte kultúre je natoľko alarmujúca, že som prežíval silný vnútorný tlak nejako sa k tomu postaviť. V zásade boli dve možnosti. Na stretnutie ísť a niečo povedať alebo sa vyjadriť neprijatím pozvania. 

Niektorí by mohli namietať, že dialóg je účinnejší pri rokovacom stole než odmietnutím účasti. Prečo ste sa rozhodli pre gesto neúčasti namiesto osobného stretnutia s ministerkou?

Minulý rok som sa prvý raz na podobnom stretnutí zúčastnil. Nebolo ani teraz úplne zrejmé, či by som mal možnosť na stretnutí vyjadriť svoj postoj. Zároveň je zložité vyjadrovať sa, ak je téma stretnutia v podstate iná.

Ktoré konkrétne personálne zásahy v rezorte kultúry podľa vás najviac narušili dôveru v spôsob riadenia ministerstva?

Zdá sa mi, že tu už ide o postupný systematický rozklad. Tu nejde len o tie veľké mená ako Drlička, Kusá, Liptáková, ktorí boli odvolaní ešte v roku 2024. Neviem, či niekto zrátal, koľko ľudí pani ministerka už odvolala, a koľkých následne na nižších úrovniach odvolali jej nominanti. Lenže aj dobrovoľne ako následok odvolaní lídrov z daných inštitúcií odchádzajú kompetentní ľudia, ktorí nevedia pod novými šéfmi pracovať. Ďalej ide o dianie v FPÚ a v STVR. Toto, čo sa dnes deje je takmer porovnateľné s normalizačnými praktikami v bývalom režime. 

Vnímate aktuálne dianie v slovenskej kultúre len ako odborný spor o riadenie inštitúcií, alebo aj ako otázku hodnôt a spoločenského svedomia?

Samozrejme to druhé. Ak by išlo iba o odborný spor typu, či rozvíjať a presadzovať našu národnú kultúru viac ako inú, tomu by som rozumel, a chápal by som to, ale tu sú skutočne odstavovaní kompetentní ľudia, ktorí svojej práci rozumejú, majú ju radi, a robia ju desaťročia so zápalom pre dobro spoločnosti. Demokraticky sme si však zvolili túto vládu, a tak nám nezostáva nič iné ako podľa svojho svedomia zákonnými možnými spôsobmi upozorňovať na dianie v spoločnosti.   

Vo vašom vyjadrení zaznieva pojem svedomie. Akú úlohu by podľa vás malo zohrávať svedomie cirkevných predstaviteľov pri hodnotení spoločenských a politických rozhodnutí?

Kniha o prezidentke Zuzane Čaputovej má titul „Nestratiť sa sama sebe”. Myslím si, že aj my cirkevní predstavitelia sa nesmieme stratiť sami sebe. Nesmieme prehlušovať svedomie v záujme ochrany seba samých. Veď to základné kristovské je obetovať sa za iných. Ak cirkev nevydá hlas ani pri zjavnom zneužívaní moci, potom stráca chuť a už nie je soľou zeme. Ježiš vraví, že ak soľ stratí chuť, na nič nie je súca, a treba ju vyhodiť. (Mt 5, 13).  

Myslíte si, že cirkvi na Slovensku reagujú na situáciu v kultúre dostatočne jasne a principiálne, alebo v tejto téme skôr prevláda opatrnosť?

Tu je odpoveď komplikovaná. Viem z rozhovorov s ďalšími cirkevnými predstaviteľmi, že mnohých súčasná situácia trápi a z viacerých politických rozhodnutí sú zdesení. Tým však, že si uvedomujú zodpovednosť za inštitúciu, za duchovných, za bežných veriacich, i iné mnohé vzťahové súvislosti, tak často volia radšej opatrnosť vo vyjadrovaní a pri zaujatí postojov. Ja ich na jednej strane chápem, no na druhej sa pýtam,  čo sa musí stať v slovenskej politike a spoločnosti, aby cirkev vydala jasnejší signál.  

Ako predseda Rady Cirkvi bratskej, cítite zodpovednosť hovoriť aj za tých veriacich, ktorí možno sami pôsobia v kultúrnych inštitúciách a dnes zažívajú neistotu?

Ja cítim zodpovednosť hovoriť za seba a svoje vnútro, a v rámci kompetencií za Cirkev bratskú. Samozrejme však som aj pri tomto svojom rozhodovaní myslel na konkrétnych ľudí z našej cirkvi či na iných hodnotovo ukotvených ľudí, ktorí v poslednom čase museli odísť zo svojej práce neprávom.

Očakávate, že vaše rozhodnutie môže byť vnímané aj ako kritika ministerky kultúry osobne, alebo ste chceli upozorniť predovšetkým na širší systémový problém?

Mne skutočne ide o vyjadrenie podpory odvolaným a prepusteným. Zároveň je momentálna situácia pripomenutím, že veci sa dajú robiť zákonne, no nemorálne a neodborne. To je problém a čaro demokracie. Táto vláda to vie, a preto prebieha zápas o sociálne a verejnoprávne médiá, o podporu dezinfoscény a snahy o jej posúvanie do mainstreamu. Len takýmto spôsobom totiž môžu zostať pri moci aj po roku 2027. A ja nie som si istý, či je na Slovensku dostatočný počet ľudí s elementárnym nastavením kritického myslenia. Tu nejde o súboj hodnôt, pravice a ľavice, či o to, či majú vládnuť konzervatívci, liberáli, socialisti či progresívci. To, čo sa tu dnes deje, by mal obyčajný človek vidieť na prvú! Je to jednoduché, ak človek nestratil zdravý rozum. 

Ak by ministerstvo kultúry otvorilo skutočný odborný a transparentný dialóg s kultúrnou obcou, boli by ste pripravený svoje stanovisko prehodnotiť?

Prepáčte, ale toto je hypotetická otázka. Otvorene, odborne a transparentne sa dá jednať s cirkevným odborom MK. Na tých najvyšších miestach Ministerstva však ide o niečo iné. 

Aké posolstvo ste týmto rozhodnutím chceli vyslať ostatným cirkvám a náboženským spoločnostiam, ktoré sa stretnutia zúčastnili?

Ako som už vyjadril, ja robím rozhodnutia za seba a svoje svedomie. Raz budem stáť pred Kristom, a zodpovedať sa za svoj život. Nechcem hodnotiť pohnútky a rozhodnutia ostatných cirkevných predstaviteľov.