Registrácia cirkví a náboženských spoločností patrí medzi dlhodobo diskutované témy slovenskej spoločnosti. Kým zástancovia súčasného systému hovoria o ochrane pred zneužívaním registrácie, kritici upozorňujú na diskriminačné nastavenie pravidiel voči menším náboženským komunitám. Poslanec NR SR, teológ a dlhoročný komentátor spoločenského diania Ondrej Prostredník tvrdí, že štát by mal vo vzťahu k viere zachovávať neutralitu a vytvoriť férovejšie podmienky pre všetky náboženské spoločenstvá. V rozhovore vysvetľuje svoj návrh dvojstupňovej registrácie, hovorí o princípe náboženskej slobody aj o historických skúsenostiach menších konfesií na našom území.
S Ondrejom Prostredníkom sme sa rozprávali o:
- diskriminačnom nastavení registrácie cirkví na Slovensku,
- návrhu dvojstupňovej registrácie náboženských spoločností,
- princípe náboženskej neutrality štátu,
- právach menších náboženských komunít,
- historických paralelách s obdobím protireformácie,
- rozhodnutiach Európskeho súdu pre ľudské práva v otázke náboženskej slobody
Vo svojom statuse ste vyjadrili podporu požiadavkám na rovnoprávnosť v oblasti náboženskej slobody. Prečo považujete túto tému za dôležitú?
Náboženská sloboda patrí medzi základné práva a slobody. Konfesionálne zloženie obyvateľstva Slovenskej republiky sa mení. Pravidlá na registráciu cirkví tieto zmeny však nezohľadňujú. Dnes žije na Slovensku takmer 60.000 ľudí, ktorí sa hlásia k rôznym menším náboženským spoločenstvám. Pre nich je to dôležitá téma. Niektoré z týchto spoločenstiev majú len niekoľko stovák členov a členiek. Iné niekoľko tisíc. Práve im súčasné pravidlá pre priznanie statusu štátom uznanej cirkvi alebo náboženskej spoločnosti znemožňujú prístup k rovnakým právam, aké majú dávnejšie uznané ale počtom rovnako malé cirkvi alebo náboženské spoločnosti. Napríklad historická Československá husitská cirkev na Slovensku s 580 veriacimi má všetky práva registrovanej cirkvi. Obyvatelia Slovenska hlásiaci sa k budhizmu, ktorých je u nás 6.700 sa k tým istým právam nemajú šancu dostať.
Ako vnímate súčasnú podmienku 50-tisíc členov na registráciu cirkvi alebo náboženskej spoločnosti?
Pokladám ju za diskriminačnú. Aj preto som ešte v roku 2024 do parlamentu predložil návrh, ktorý by tento diskriminačný stav zmenil. Podstatou návrhu bola dvojstupňová registrácia. Na získanie prvého stupňa a s ním spojenej základnej sady práv by postačovalo 150 osôb. Išlo by napríklad o získanie právnej formy cirkvi alebo náboženskej spoločnosti, právo vlastniť majetok a zriaďovať bohoslužobné priestory, slobodne sa schádzať za účelom vyznávania svojej viery a vykonávať náboženské obrady. Podmienkou pre získanie ostatných práv by bolo preukázanie nepretržitej činnosti v súlade s Ústavou SR a jej zákonmi, transparentne a prospešne pre spoločnosť po dobu 5 rokov.
Myslíte si, že dnešná právna úprava dostatočne rešpektuje princíp náboženskej plurality?
Štát by sa mal vo vzťahu k veriacim správať neutrálne. Terajšie podmienky princíp náboženskej neutrality štátu porušujú, pretože predstavujú uzavretý systém, ktorý neumožňuje vstup žiadnym ďalším náboženským spoločenstvám. Nastavenie zákona jednostranne zvýhodňuje jednu skupinu veriacich, ktorí sa hlásia k niektorej z registrovaných cirkví a náboženských spoločností a iné skupiny veriacich z prístupu k právam plynúcim zo statusu registrovanej cirkvi vylučuje. Robí tak na základe nesplniteľného kritéria. To vnímam ako jasné porušenie princípu náboženskej neutrality štátu.
Vo svojom príspevku ste spomenuli paralelu s protestantmi počas protireformácie. V čom podľa Vás táto historická skúsenosť rezonuje aj dnes?
Ak sa pozrieme na históriu náboženskej slobody na našom území, tak je zrejmé, že konfesionálna skladba obyvateľstva sa menila postupne príchodom nových a počtom malých spoločenstiev. Išlo najmä o novšie protestantské spoločenstvá ako sú baptisti, metodisti, či adventisti. Väčšinou pri zrode týchto spoločenstiev stáli osobnosti, ktoré boli kritické voči tradičným a veľkým cirkvám. Je len pochopiteľné, že veľké cirkevné spoločenstvá týchto kritikov označovali za heretikov, stigmatizovali ich pred širšou verejnosťou ako nebezpečenstvo pre identitu cirkvi a národa a využívali napr. nástroj exkomunikácie a kliatby. Kritici cirkvi, na ktorých bola uvalená kliatba, sa ocitli v bezpráví a stratili akúkoľvek ochranu a práva priznávané vtedajším právnym systémom. Nie náhodou medzi základné práva v rámci náboženskej slobody patrí aj právo zmeniť náboženské vyznanie alebo byť bez vyznania. Práve mocenský monopol cirkví viedol k početným porušeniam slobody a žiaľ priniesol aj mnohé straty na životoch. Je neprípustné, aby sa moderný demokratický štát správal podobne, ako sa voči menším a novým konfesiám správal v 17. a 18. stor. monokonfesijný štát a upieral im právo na rovnoprávne postavenie s ostatnými väčšími a historicky zakorenenými konfesiami.
Môže podľa Vás štát legitímne podmieňovať právne uznanie náboženskej komunity tak vysokým početným cenzom?
Je právom štátu nastaviť hranice náboženskej slobody. V záujme pokojného spolužitia rôznych náboženských komunít je to nevyhnutné. Tieto hranice však nemôžu byť nastavené tak, aby jednu skupinu zvýhodňovali a inú znevýhodňovali na základe veľkosti. V tejto veci sa už vyjadril aj Európsky súd pre ľudské práva. V rozhodnutí o podaní Lajda a ďalší proti Českej republike (sťažnosť č. 20984/05) sa uvádza, že zákonná požiadavka stanovená Českou republikou na minimálne 10 000 osôb sa javí ako neprimerane vysoká. V prípade Českej republiky to predstavuje približne 0,1% populácie. Slovenská podmienka 50.000 pritom predstavuje až 9x vyšší percentuálny podiel celkového počtu obyvateľov. Hranice náboženskej slobody by mal štát nastavovať najmä v oblasti transparentnosti a zákonnosti náboženského života
Ako sa pozeráte na argument, že vysoký počet členov má zabrániť špekulatívnym registráciám?
To je rovnaký argument, ako keby niekto povedal, že s cieľom zabrániť špekulatívnemu zakladaniu občianskych združení štát zaregistruje len tie, ktoré preukážu, že majú 50.000 členov a členiek. Bolo by to jednoznačné obmedzenie základného práva na združovanie sa. Na vylúčenie prípadných špekulatívnych registrácii predsa slúži práve dobre nastavený proces registrácie, ktorý dokáže zachytiť podvody a špekulácie. Mimochodom práve právna forma občianskeho združenia je dnes jediná dostupná právna forma pre menšie spoločenstvá veriacich, ak chcú získať právnu subjektivitu a mať aspoň základnú právnu ochranu pre svoje aktivity. Obhajcovia súčasného vysokého prahu pre registráciu pri výhrade, že ide o porušovanie náboženskej slobody často argumentujú práve tým, že tieto menšie komunity sa predsa môžu organizovať ako občianske združenia. Zrejme nevedia, že zákon explicitne zakazuje občianskym združeniam organizovať náboženské aktivity. Zatiaľ však nie je známy prípad, že by slovenské úrady postihovali tieto občianske združenia. Zjavne teda ide o tolerovanie nezákonného stavu, ktorým slovenské úrady kompenzujú diskriminačnú legislatívu na registráciu cirkví. Oveľa čestnejšie a transparentnejšie by bolo, aby štát otvoril podmienky registrácie tak, aby bola dostupná aj pre menšie spoločnestvá. Aj v tejto veci inak už rozhodol Európsky súd pre ľudské práva, keď v prípade Metropolitan Church of Bessarabia a ďalší proti Moldavsku (sťažnosť č. 45701/99) povedal, že samotná tolerancia aktivít neuznanej náboženskej organizácie nie je náhradou pre jej právne uznanie, ak toto právne uznanie môže jej členom priznať práva.
Leave a Reply