Súčasné nastavenie registrácie cirkví a náboženských spoločností na Slovensku je podľa starokatolíckeho kňaza Martina Kováča v európskom kontexte unikátnym, no neudržateľným extrémom. Podmienka 50-tisíc členov fakticky znemožňuje menším komunitám získať právnu subjektivitu, čo ich stavia do pozície druhoradých občanov. V rozhovore vysvetľuje, prečo by sa mal oddeliť inštitút právneho uznania od štátneho financovania a prečo je súčasná debata o registráciách často skreslená neopodstatneným strachom.
S Martinom Kováčom sme sa rozprávali o:
- diskriminačnom nastavení registrácie cirkví na Slovensku,
- návrhu dvojstupňovej registrácie náboženských spoločností,
- princípe náboženskej neutrality štátu,
- právach menších náboženských komunít,
- praktických prekážkach v každodennom duchovnom živote,
- porovnaní slovenskej legislatívy s európskym štandardom.
Ako vnímate aktuálnu diskusiu okolo podania na Ústavný súd týkajúceho sa registrácie cirkví a náboženských spoločností?
Priznám sa, že ma trochu zaskočilo, ako rýchlo sa diskusia o náboženskej slobode zmenila na strašenie mešitami a islamizáciou. A keď strach z islamu po pár dňoch opadol, prišlo zasa strašenie LGBTI+ právami…
Podnet, na základe ktorého sa verejný ochranca práv obrátil na Ústavný súd, pritom vyšiel od nášho občianskeho združenia Starokatolíci na Slovensku z januára 2023. Išlo o veľmi jednoduchú otázku: je normálne, aby štát nastavil podmienky registrácie tak prísne, že ich v praxi nedokáže nikto splniť?
Myslím si, že ombudsman urobil presne to, čo od neho očakávame. Nehovorí, že cirkvi nemajú byť vôbec regulované. Iba sa pýta Ústavného súdu, či súčasný systém nezasahuje do základných práv viac, než je primerané.
Čo v praxi znamená pre menšie náboženské komunity podmienka 50-tisíc členov na registráciu?
V praxi to znamená, že registrácia je nedosiahnuteľná. Nie náročná. Nedosiahnuteľná.
Naša komunita funguje roky, máme bohoslužby, duchovný život, sprevádzame ľudí pri svadbách, pri narodení dieťaťa, ale aj v chorobe a umieraní. Napriek tomu nás štát odmieta uznať ako náboženské spoločenstvo len preto, že nemáme desaťtisíce členov.
Do akej miery podľa Vás súčasná právna úprava obmedzuje náboženskú slobodu?
Ľudia si často myslia, že náboženská sloboda znamená len právo modliť. To nám nikto neberie.
Náboženská sloboda však zahŕňa aj možnosť vytvárať komunity, organizovať náboženský život a mať primeranú právnu subjektivitu. Ak štát povie, že veriť môžete, ale ako náboženské spoločenstvo vás neuznáme, tak sloboda zostáva nenaplnená.
Aké konkrétne problémy prináša absencia právnej subjektivity pre fungovanie náboženskej komunity?
Mnohé veci vyzerajú ako drobnosti, kým ich nezažijete na vlastnej koži.
Keď chcem zosobášiť pár, musím ich najprv poslať na matriku. Keď ma zavolajú k umierajúcemu človeku do nemocnice, nemám postavenie duchovného, ale obyčajnej návštevy. Keď potrebujeme prenajať priestory alebo spravovať financie, musíme to robiť cez občianske združenie.
Najabsurdnejšie na tom je, že po prekročení hraníc do Českej republiky sa zo mňa stáva kňaz registrovanej cirkvi a všetky tieto problémy zrazu neexistujú.
Často zaznieva argument ochrany verejných financií. Považujete ho za legitímny dôvod na tak prísne nastavené podmienky registrácie?
Ochrana verejných financií je legitímna téma. Len si myslím, že sa miešajú dve rôzne veci: registrácia a financovanie.
My sa už roky verejne hlásime k tomu, že nežiadame peniaze od štátu. Chceme len základné právne uznanie. Mnohé európske krajiny tieto dve otázky oddeľujú a funguje to bez problémov.
Kvôli deklarovanej ochrane štátneho rozpočtu nemôžeme úplne zablokovať registráciu nových náboženských komunít.
Ako sa podľa Vás Slovensko v tejto otázke líši od okolitých krajín, napríklad Českej republiky?
Veľmi výrazne. Kým na Slovensku potrebujete 50-tisíc členov, v Česku, Poľsku, Maďarsku, Slovinsku či ďalších krajinách stačia stovky, desiatky či dokonca jednotky podpisov. Môjmu kolegovi, ktorý pôsobí ako starokatolícky kňaz v Slovinsku, stačilo na získanie štátnej registrácie predložiť podpisy desiatich členov.
Preto zvyknem hovoriť, že sme vytvorili európsku anomáliu. Nie sme len o trochu prísnejší. Slovensko predstavuje v tejto otázke úplný extrém.
Čo by podľa Vás mala priniesť prípadná zmena zákona?
Bol by som rád, keby priniesla viac zdravého rozumu. Neusilujeme sa o zrušenie pravidiel. Potrebujeme systém, ktorý je spravodlivý a realistický. Taký, ktorý umožní menším náboženským komunitám získať základnú právnu subjektivitu a normálne fungovať, bez toho aby automaticky získavali nárok na štátne financovanie. Inými slovami – viacstupňový model registrácie cirkví.
Nejde peniaze ani o výsady a privilégiá. Ide o dôstojnosť, rovnosť pred zákonom a rešpekt k náboženskej slobode. Myslím si, že moderný demokratický štát by sa nemal báť plurality. Mal by ju vedieť rozumne spravovať.
Leave a Reply